Čo s tým prekliatym svetom urobíme? Možno je pokazený celý svet, nie
len tá moja hlavička. To bude ono. Svet sa rozbil na márne kúsky a
teraz tu sedím a celý nešťastný sa ho snažím pozliepať. A nejak mi tie
črepy k sebe nepasujú, ruky mám celé od lepidla a po lícach sa mi
gúľajú veľké, slané slzy. Smutné divadlo... a či komické? Kto by to
bol povedal. Moje druhé ja sa pozerá zvonka a dobre sa zabáva. Ale to
je dobre. A teraz sa cez tie slzy aj usmievam, nie je to pekné? Ale
asi nikdy nič nepochopím.